Napadla mi myšlienka, či nie som príliš mladá na to, aby som volala s cudzím seniorom
Áno, pri písaní emailu s bežnými informáciami o mne mi napadla myšlienka, či nie som príliš mladá na to, aby som volala s cudzím seniorom, ale skúsila som šťastie a napísala som. Teraz spätne to už vnímam ako jedno z mojich najlepších rozhodnutí tohto roka.
O pár dní mi prišiel mail s kontaktom na moju seniorku. Bola som veľmi šťastná a vďačná, ale pociťovala som aj dávku zodpovednosti a nervozity. Predsa len, sedemdesiatročný vekový rozdiel nie je málo.
Po chvíľke zvonenia sa mi v telefóne ozvala moja starenka, v krátkosti sme sa predstavili a vyjasnili si, že ja nie som herečka, ale mladé dievča, ktoré by jej mohlo byť pravnúčaťom. Pre nás obe to bola výzva. Po hodine telefonátu sme sa dohodli, že si zavoláme opäť o týždeň a ja som hneď na to písala spätnú väzbu zakladateľkám projektu.
Počas troch mesiacov telefonátov sme sa s mojou babinou (tak ju oslovujú jej pravnúčatá a ja som to takisto prebrala :) ) veľmi zblížili a nadviazali taký nádherný rodinný vzťah, pri ktorom nemáme problém sa jedna druhej zdôveriť sa s našimi trápeniami či osobnými záležitosťami. Preberáme počas našich hovorov všetko od politiky cez vzťahy, mladosť až po vtipné situácie, ktoré sa nám stali či vtipy, ktoré sme čítali.
Rady sa spolu smejeme a diskutujeme. Naše prvé spoločné stretnutie bolo veľmi príjemné. Vymenili sme si malé darčeky, prešli sme sa po parku a zašli sme aj do cukrárne. Bolo to úplne prirodzené, ako keby sme sa poznali už dávno predtým, než sme si prvýkrát zavolali.
Projekt Hodina pre seniora mi dal nesmierne veľa. Veľa nových pohľadov na svet, zodpovednosť za to, aby som po každom hovore dobrovoľne podala spätnú väzbu, ale najmä moju babinu, teraz už neodmysliteľnú súčasť môjho života.
Vážim si možnosť zapojiť sa, možnosť napísať tento blog, vážim si myšlienku a prácu Hanky Kobliškovej a Stanky Lettrichovej, pretože tento projekt je niečo, čo aspoň mojej seniorke veľmi pomáha, keď vie, že jej každý týždeň zavolám, budeme sa spolu rozprávať a ja ju vypočujem. Všetci vieme, že sociálny kontakt človek potrebuje a pre seniorov, ktorí zostali počas pandémie v izolácii bolo a je toto veľmi prínosné.
Pomáhať treba, a preto ešte raz ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa na tomto projekte podieľali a stále podieľajú.
S láskou,
Antónia Hricová, dobrovoľníčka
